Hrad Krásna Hôrka
Dejiny hradu
Krásna Hôrka je jediným slovenským hradom, ktorého architektúra a zbierky sa zachovali takmer neporušené. Hrad plnil predovšetkým ochrannú a správnu funkciu a len okrajovo rezidenčnú. Na vzhľade jeho architektúry sa podpísali prestavby do prvej polovice 18. storočia a jeho charakter vidieckeho sídla s príjemnou atmosférou determinovala akási malebná zanedbanosť a romantické zásahy v priebehu 19. storočia. Vzťah majiteľov k svojmu rodovému hradu možno už koncom 17. storočia popísať dnešnými slovami ako nostalgický.
Preto sa pomerne skoro, už po roku 1850, Andrássyovci rozhodnú Krásnu Hôrku pretvárať na múzeum. Krásna Hôrka preto nezostala v povedomí ako vojenská pevnosť (odohrala sa, aj to iba pri nej, Bitka pri Rožňave v roku 1556, hrad bol vojenským centrom aj v čase stavovských povstaní), ani ako okázalé reprezentačné sídlo, ale ako rodové pietne miesto, kde boli zhromažďované a uložené pamiatky na predkov a dávnu minulosť. Hrad paradoxne naplnil svoju reprezentačnú funkciu (s výnimkou krátkeho obdobia Františka Andrássyho okolo roku 1740) práve v 19. storočí, kedy ho členovia rodu Andrássy s hrdosťou ukazovali svojim politickým a obchodným partnerom, či vzácnym návštevám. Krásna Hôrka napĺňa skôr romantické predstavy o hrade, čerpajúce čiastočne z renesančnej a barokovej dvorskej kultúry šľachty.
Hmotová skladba hradu je vynikajúcim príkladom toho, ako v priebehu storočí hrad narastal a rozširoval sa – od prvých budov hradného komplexu na najvyššom bode brala až po architektúru nesúviacu s jeho prvotnou funkciou v predbrání. Počiatky hradu siahajú do prelomu 13. a 14. storočia a ich stopy sú dnes pod nánosmi ďalších období len ťažko čitateľné. Krásna Hôrka je preto viac hradom renesančným ako stredovekým a to aj vďaka rozsiahlym stavebným úpravám za Bebekovcov v 16. storočí a za Mikuláša Andrássyho v 17. storočí. Po smrti Žofie Serédy v roku 1710 začal jej syn František s manželkou Katou Keresztes budovať barokový šľachtický dvor. Okrem zanedbateľnej stavebnej činnosti sú výraznejšie diela, ktorých vznik bol motivovaný zrejme hlbokou zbožnosťou mecenáša.
19. storočie
Za Františka Andrássyho tak bola vybudovaná prvá brána s monumentálnou sochárskou výzdobou svätcov, kaplnka sv. Jána Nepomuckého pred hradom, barokový (asi) trojičný stĺp (dnes torzálny) a vzniklo niekoľko malieb s náboženskými motívmi. Zrejme k tomuto obdobiu môžeme priradiť aj rozšírenie kultu Panny Márie, ktorej Nanebovzatiu bola neskôr zasvätená aj hradná kaplnka. Pravdepodobne v tomto období boli na nádvoriach vytvorené tzv. záhrady, ktoré vznikli obmurovaním rastovej skaly. Koncom 18. storočia z dôvodu silnejúceho kultu krásnohorskej Madony, nechali Andrássyovci prebudovať starú kaplnku (na mieste južnej delostreleckej bašty) z čias Františka na priestrannejší kostol s bohatou výzdobou nástennými maľbami a chórom ústiacim do niekdajšieho obytného traktu stredného hradu.
K zaujímavým etapám v novodobých dejinách hradu patrí obdobie po požiari začiatkom 19. storočia. Vtedy vdova po Štefanovi III. grófka Mária Festetich dala hrad opraviť a do jeho miestností (v strednom hrade) sa dokonca nasťahovala. Miestnosti zariadila a dotvorila dielami Josefa Caucika a Henriho Caveta. Práve tieto miestnosti boli základom pre vznik rodového múzea, ktoré Andrássyovci nazývali ”régiségtár“. Prvá zmienka o tom, že Krásna Hôrka je múzeom pochádza z roku 1857. Na základe jednej z rodových dohôd bola Krásna Hôrka určená ako miesto posledného odpočinku členov rodu. Koncom 90. rokov 19. storočia gróf Dionýz Andrássy poverí Gy. Cziglera z Budapešti prestavbou pivníc stredného hradu a drobnými úpravami nádvorí. Vtedy vznikne schodisko s kovaným zábradlím, ktoré spájalo ”čestné“ nádvorie a priestor parkánu, kde bola v roku 1828 postavená unikátna neogotická kaplnka. V tom istom období vznikne jedinečné Františkino múzeum, ktoré je spomienkou na manželku posledného mužského potomka mladšej vetvy rodu.
